Kollár sa postavil za Kovačevičovú: Kauza osady SPOJILA nových politických partnerov

Z kauzy, ktorá vyvolala rozruch na Slovensku aj v susednom Maďarsku, je napokon aj nové politické spojenectvo. Zoroslav Kollár a jeho strana Právo na pravdu oficiálne podporili Lenku Kovačevičovú v súboji o primátorské kreslo v Košiciach.

P práve jej odvážny postup pri riešení nelegálnej osady bol jedným z dôvodov, prečo sa Kollár rozhodol postaviť na jej stranu. Medzitým však prípad nabral ďalší spád – do hry vstúpila maďarská polícia aj podania na európske inštitúcie.

Kollár ukázal na Kovačevičovú

Predvolebný súboj o Košice dostáva ďalšiu zaujímavú zápletku. Starostka mestskej časti Košice – Nad jazerom Lenka Kovačevičová získala oficiálnu podporu strany Právo na pravdu. Jej predseda Zoroslav Kollár sa netají tým, že pred rozhodnutím si Kovačevičovú poriadne „preklepli“. Ako dlhoročný podnikateľ sa podľa vlastných slov pozeral na jej skúsenosti, výsledky aj minulosť.

„Pani starostka v mestskej časti Nad jazerom má výborný životopis, má za sebou tri úspešné funkčné obdobia starostky. Nenašli sme žiadnu škvrnku na jej životopise, pretože nikdy nebolo jej meno spájané so žiadnym škandálom akéhokoľvek typu,“ vysvetľoval Kollár.

Potom však pomenoval ešte jeden dôvod, ktorý môže byť prekvapujúci. Kovačevičovej pomohla v jeho očiach práve téma, za ktorú v uplynulých týždňoch schytala aj poriadnu dávku kritiky. „Paradoxne možno táto téma, ktorú tu dnes rozoberáme, prispela k tomu, že sme sa rozhodli jej naozaj pomôcť všetkými legálnymi a dostupnými prostriedkami,“ vyhlásil Kollár.

Nebála sa osady

Ide o nelegálnu osadu na území mestskej časti Nad jazerom. Kovačevičová sa rozhodla pomáhať rodinám, ktoré chcú zmeniť svoj život a odísť z nevyhovujúcich podmienok.

Niektoré si napokon našli dostupné bývanie za hranicami v Maďarsku. Podľa starostky však nešlo o žiadnu organizovanú akciu či nútené vysťahovanie, ale o pomoc konkrétnym rodinám, ktoré sa samy rozhodli pre zmenu. Práve tento postup Kollár považuje za príklad toho, že citlivý problém sa dá začať riešiť namiesto toho, aby sa o ňom iba roky rozprávalo. „Ja osobne to považujem za obrovský krok a pozitívny príklad. Ja sám mám skúsenosti s Rómami a musím povedať, že s touto komunitou sa dá pracovať. Samozrejme, treba nastaviť nejaké pravidlá, vytvoriť nejaké podmienky,“ povedal.

Podľa Kollára musia pravidlá platiť pre každého, zároveň však štát a samosprávy musia ľuďom ponúknuť reálnu šancu dostať sa z generačnej chudoby. „Ak dáme Rómom šancu na lepší život a využijeme na to všetky dostupné politické a ekonomické prostriedky, myslím si, že nájdu sa spôsoby riešenia, ktorými vieme zlepšiť životnú úroveň rómskej populácie a zároveň zlepšiť životnú úroveň a podmienky života nerómskej populácie, ktorá žije v tesnej blízkosti Rómov,“ dodal.

Kauza nabrala obrátky

Lenže presťahovaním niekoľkých rodín sa príbeh neskončil. Práve naopak. Člen predsedníctva Práva na pravdu Martin Halás na tlačovej konferencii opísal, čo sa podľa informácií strany odohrávalo po tom, ako sa slovenské rodiny ocitli vo svojich nových nehnuteľnostiach v Maďarsku.

Podľa neho k nim prišla maďarská polícia a začala ich kontrolovať. Halás tvrdí, že policajti požadovali dokumenty k nehnuteľnostiam a zisťovali aj počet ľudí v domoch. „Pre mňa bolo šokujúce, že tie rodiny, ktoré prišli do Maďarska, ktoré mali na liste vlastníctva napísané domy na seba, čelili tomu, že prišla maďarská polícia a podľa výpovede tej rodiny alebo tých rodín Rómov ich doslova šikanóznym spôsobom kontrolovala,“ uviedol Halás.

Najsilnejšie podľa neho zareagovali deti. „Tie deti sa pocikali. Viete si predstaviť, že by vám došla domov polícia a pocikali by sa vám deti?“ pýtal sa Halás.

Prípad ženie vyššie

Kollárova strana sa rozhodla nenechať prípad iba na úrovni politických vyhlásení. Halás oznámil, že Právo na pravdu podniklo sériu krokov. Obrátilo sa podľa neho na Európsku komisiu, maďarské policajné prezídium, vedenia maďarských strán Fidesz a TISZA a tiež na slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. „Pre nás je neprijateľné, aby slovenskí štátni príslušníci čelili v Maďarsku šikane za to, že si tam kúpili nehnuteľnosť,“ vyhlásil Halás.

Nečakaný moment podľa neho nastal aj na maďarskom honorárnom konzuláte. Halás tvrdí, že tam chcel doručiť oficiálne podanie, no odmietli ho oficiálne prevziať. Strana tak avizuje, že chce celú vec posunúť až na európsku úroveň.

Rodiny majú nový život

Kovačevičová medzičasom odmieta tvrdenia, že rodiny po mediálnom rozruchu svoje nové bývanie opustili. Na otázku médií povedala, že s nimi zostáva v pravidelnom kontakte. Jedna rodina podľa nej získala bývanie v Maďarsku už pred viac ako rokom, ďalšia v apríli tohto roka.

A opisuje úplne inú realitu, než akú deti poznali z osady. „Máme celý príbeh zdokumentovaný a určite ho prinesiem, aby ste mali možnosť vidieť, ako majú pekné domácnosti, ako si ich krásne zariadili, ako mamy majú chladničku, práčku, majú krásnu kúpeľňu,“ povedala.

Spomína aj drobné momenty, ktoré podľa nej ukazujú, akú veľkú zmenu rodiny zažili. „Vysielajú mi veľakrát naživo, keď sa deti kúpu vo vani a ako plávajú, že na začiatku sa potom chcú kúpať každú hodinu. To sú také príbehy, také radosti,“ opísala Kovačevičová.

Rodiny podľa nej naďalej trávia čas aj na Slovensku. Majú tu prácu, príbuzných a svoje väzby. Kovačevičová zdôrazňuje, že kúpa domu za hranicami automaticky neznamená prerušenie kontaktov so Slovenskom.

Práca ako základ

Kovačevičová pritom nechce celý projekt prezentovať iba ako otázku nového bývania. Za kľúčovú považuje prácu.

Odchod z osady totiž znamená aj prevzatie bežných povinností, ktoré pozná každá domácnosť – platiť energie, odpad a všetky ďalšie životné náklady. „Tie rodiny, kde ten muž má prácu, dva a pol roka, tri roky pracuje, nie je to žiadny človek, ktorý je na péenkách alebo nechodí do práce alebo pije, ale je to excelentný dobrý pracovník, tak jednoducho dokáže si niesť výdavky za svoju domácnosť,“ povedala.

Podľa nej by preto mali dostať príležitosť aj ďalší Rómovia, ktorí chcú pracovať. Sama pripomenula, že mestská časť zamestnáva 12 ľudí rómskeho etnika. „Dávajte Rómom príležitosti. Vyzývam podnikateľov, dávajte Rómom príležitosti, nedovážajme ľudí, ja neviem, z Filipín, z Vietnamu a kade-tade, keď tu máme množstvo Slovákov, ktorí nepracujú,“ odkázala.

Chce Košice bez osád

Kovačevičová však zároveň vysiela veľmi jasný odkaz: nelegálne osady podľa nej nemôžu byť trvalou súčasťou Košíc.

Tvrdí, že ich počet v meste stúpol z 13 na 15 a približne 2 600 ľudí žije bez základných životných podmienok. „Ľudia žijú v katastrofálnych podmienkach. Takmer 2 600 ľudí žije bez vody, bez elektriny, bez postele. A v takýchto podmienkach vyrastajú deti, kúpu sa v Hornáde alebo u nás v mestskej časti v jazere,“ upozornila.

Ak uspeje vo voľbách, dáva si mimoriadne ambiciózny cieľ. „Keď som povedala, že budem primátorkou a vyriešim nelegálne osady, tak vyriešim nelegálne osady. Spoločne s tímom, ktorý je na to pripravený. Máme konkrétne riešenia, s ktorými prídeme, predstavíme a za štyri roky v meste Košice nebude jedna nelegálna osada,“ vyhlásila Kovačevičová.

Kollár vidí odvahu

Práve ochota otvoriť tému, do ktorej sa politikom príliš nechce, je jedným z bodov, ktoré spojili Kovačevičovú s Kollárom.

Ten na otázku novinárov povedal, že nelegálne osady nepovažuje iba za problém Košíc. „To nie je problém Košíc, to je problém celoslovenský a, ako ste povedali, pán redaktor, nielen problém komunálnych politikov, ale aj politikov na tej parlamentnej a vládnej úrovni,“ uviedol.

Podľa Kollára sa problém kumuluje celé desaťročia a jeho ďalšie odsúvanie môže mať vážne následky.

„Je to ako ten tlakový hrniec tesne pred výbuchom. Ak sa nezačnú tie veci riešiť radikálne, tak nám to doslova exploduje a potom tie problémy už budú neudržateľné a neriešiteľné,“ varoval.

Pre Kovačevičovú tak medializovaná kauza priniesla aj nečakaný politický efekt. Namiesto toho, aby ju odradila od témy nelegálnych osád, urobila z nej jednu z hlavných tém jej kampane. A Zoroslav Kollár sa rozhodol postaviť za ňu.

Kovačevičová podporu privítala. „Spájajú nás spoločné ciele, spoločný program, takže teším sa na spoluprácu a jeden z našich cieľov je aj zmena vedenia a riadenia mesta Košice,“ uzavrela.