Voľby na východe priniesli poriadnu drámu: Víťazi, porazení aj prekvapenia

Napínavé súboje, tesné výsledky, obhájené funkcie aj veľká výmena na radnici. Spojené samosprávne voľby rozhodli o tom, kto bude nasledujúce štyri roky riadiť Košický a Prešovský kraj aj ich metropoly. Kým obaja doterajší župani svoje pozície obhájili, Košice čaká zmena. Pozrite si výsledky a najväčšie prekvapenia volebného víkendu.

Východné Slovensko má za sebou ďalšiu významnú politickú skúšku. Sobotňajšie spojené komunálne a župné voľby, ktoré sa konali 24. októbra 2026, rozhodli o obsadení stoviek funkcií v mestách, obciach aj samosprávnych krajoch. Voliči si vyberali nielen starostov, primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev, ale aj predsedov a poslancov krajských samospráv.

Pozornosť sa sústredila predovšetkým na dva najväčšie kraje východného Slovenska. V Košickom aj Prešovskom samosprávnom kraji sa o priazeň voličov uchádzali známe politické tváre, kandidáti podporovaní širokými straníckymi koalíciami aj nezávislí uchádzači. Predvolebná kampaň priniesla ostré politické výmeny, množstvo sľubov a súboje, ktorých výsledok nebol vopred istý.

Volebná noc napokon ukázala, že obyvatelia oboch krajov sa rozhodli zachovať kontinuitu na čele žúp. Rastislav Trnka aj Milan Majerský svoje funkcie obhájili. Ich víťazstvá však mali odlišný priebeh. Kým v Prešovskom kraji sa Majerskému podarilo vybudovať výraznejší náskok, Košický kraj sledoval mimoriadne tesný súboj.

Zaujímavý výsledok priniesli aj voľby primátorov krajských miest. V Prešove zostáva na čele radnice František Oľha, zatiaľ čo Košice sa po ôsmich rokoch lúčia s Jaroslavom Polačekom. Novým primátorom druhého najväčšieho slovenského mesta sa stal Ladislav Lörinc.

Košická župa zažila drámu

Jedným z najsledovanejších volebných súbojov na Slovensku bol boj o post predsedu Košického samosprávneho kraja. Doterajší župan Rastislav Trnka kandidoval ako nezávislý a čelil viacerým silným vyzývateľom.

Najväčším súperom sa mu stal Marián Porvažník, ktorého podporovala široká koalícia politických strán vrátane Progresívneho Slovenska, KDH, SaS či Demokratov. Výraznú podporu získal aj Igor Šimko, kandidát koalície zahŕňajúcej okrem iných Smer-SD, Hlas-SD, SNS a Republiku.

Rozhodovali tisíce hlasov a rozdiel medzi prvými dvoma kandidátmi bol mimoriadne malý. Trnka si však napokon udržal vedenie kraja.

Podľa výsledkov po sčítaní hlasov bolo poradie na prvých troch miestach nasledovné:

Trnkov náskok pred Porvažníkom predstavoval len približne 1,3 percentuálneho bodu. Košický kraj tak priniesol najtesnejší súboj o županské kreslo spomedzi všetkých ôsmich samosprávnych krajov.

K výsledku sa vyjadril aj Igor Šimko, ktorý skončil na treťom mieste. Poslanec Národnej rady SR a splnomocnenec vlády pre východné Slovensko poďakoval svojim voličom a naznačil, že výsledok mohlo ovplyvniť rozdelenie hlasov medzi ideovo blízkymi kandidátmi.

„Chcem veriť tomu, že pani protikandidátka nechcela úmyselne roztrieštiť národné ľavicové regionálne sily, pretože inak by sme slávili víťazstvo,“ vyhlásil Šimko vo videu zverejnenom na sociálnej sieti.

Zároveň deklaroval ochotu spolupracovať s opätovne zvoleným županom pri čerpaní európskych financií a rozvoji regiónu. Podľa vlastných slov chce byť mostom medzi krajskou samosprávou a vládou.

Prešovský kraj stavil na kontinuitu

O niečo jednoznačnejší výsledok priniesol súboj o predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Milan Majerský z KDH, ktorý sa uchádzal o tretie funkčné obdobie, dokázal poraziť svojho najväčšieho vyzývateľa Milana Mazureka z Republiky.

Majerský vstupoval do volieb s podporou širokej koalície zahŕňajúcej KDH, Hnutie Slovensko, SaS, Za ľudí, Konzervatívcov a Progresívne Slovensko. Naproti tomu Mazurek sa opieral predovšetkým o voličskú základňu Republiky.

Na treťom mieste skončil minister investícií Samuel Migaľ, ktorý kandidoval ako nezávislý.

Majerský získal viac ako 138-tisíc hlasov a svojho najväčšieho súpera predstihol o viac než 13 percentuálnych bodov. Volebná účasť v Prešovskom kraji dosiahla 49,86 percenta.

Staronový župan po voľbách neskrýval spokojnosť. Výsledok interpretoval nielen ako potvrdenie svojej doterajšej práce, ale aj ako podporu hodnôt, ktoré počas kampane presadzoval.

„Ukázali sme, že vie zvíťaziť zdravý rozum a vie ukázať, aký je náš hodnotový svet,“ vyhlásil Majerský počas volebnej noci.

Zároveň kritizoval kampaň svojho hlavného protikandidáta a zdôraznil, že voliči podľa neho uprednostnili konkrétne výsledky a riešenia.

Medzi prioritami na ďalšie funkčné obdobie spomenul vytváranie lepšie platených pracovných miest, rozvoj duálneho vzdelávania a efektívnejšie využívanie eurofondov. Ambíciou je podľa neho aj zmenšiť rozdiely medzi Prešovským krajom a ekonomicky vyspelejšími regiónmi.

Košice čaká veľká zmena

Kým na čele oboch východoslovenských žúp zostávajú doterajší predsedovia, v Košiciach sa odohrala výrazná politická zmena. Po ôsmich rokoch sa končí pôsobenie Jaroslava Polačeka na čele druhého najväčšieho slovenského mesta.

Novým primátorom sa stal Ladislav Lörinc, doterajší starosta mestskej časti Košice-Sídlisko KVP a predseda Košickej strany. Vo voľbách dokázal presvedčiť viac ako 27-tisíc Košičanov a svojho najväčšieho súpera porazil s výrazným náskokom.

Oficiálne výsledky volieb primátora Košíc:

Lörincovo víťazstvo znamená zásadnú zmenu na košickej radnici. Kým Polaček sa uchádzal o tretie funkčné obdobie, Lörinc vstupoval do súboja ako predstaviteľ komunálnej politiky s ambíciou preniesť svoje skúsenosti z vedenia mestskej časti na úroveň celého mesta.

Doterajší primátor skončil až na druhom mieste, pričom za víťazom zaostal o 12 598 hlasov. Tretí Martin Mudrák, podporovaný Progresívnym Slovenskom, Demokratmi a stranou Za ľudí, získal takmer pätinu hlasov.

Košice tak vstupujú do nového volebného obdobia s novým primátorom. Lörinca čakajú náročné úlohy, od riešenia dopravnej situácie a parkovania cez hospodárenie mesta až po pokračovanie investičných projektov.

Prešov zostáva verný Oľhovi

Úplne odlišný scenár sa odohral v metropole Šariša. František Oľha dokázal obhájiť funkciu primátora Prešova a získal mandát na ďalšie štyri roky.

Oľha, ktorého podporovali Progresívne Slovensko, Demokrati a DS-ODS, získal viac ako 12-tisíc hlasov. Jeho najväčším vyzývateľom bol bývalý primátor Pavel Hagyari, ktorý sa pokúsil o návrat na čelo mesta.

Do súboja výraznejšie zasiahol aj Rastislav Mochnacký, podporovaný koalíciou na čele s KDH.

Oficiálne výsledky volieb primátora Prešova:

Oľha porazil Hagyariho o 4 938 hlasov. Volebná účasť v Prešove dosiahla 44,19 percenta.

Staronový primátor tak dostal od voličov príležitosť pokračovať v rozbehnutých projektoch. Zároveň však bude musieť presvedčiť aj tých obyvateľov, ktorí v sobotu podporili jeho protikandidátov.

Zaujímavé je aj zloženie nového mestského zastupiteľstva. Najviac mandátov získala koalícia Progresívne Slovensko, Demokrati a DS-ODS, za ktorú uspelo 12 kandidátov. Deväť kresiel obsadila koalícia vedená KDH, ďalších deväť získali nezávislí kandidáti a jeden mandát pripadol OKS.

Východ vyslal jasný signál

Výsledky spojených samosprávnych volieb ukázali dva odlišné trendy. Na úrovni krajských samospráv dali voliči prednosť doterajšiemu vedeniu. Rastislav Trnka aj Milan Majerský získali dôveru na ďalšie funkčné obdobie, hoci v Košickom kraji rozhodoval mimoriadne tesný rozdiel.

V krajských mestách však bola situácia rozdielna. Prešovčania podržali Františka Oľhu, zatiaľ čo Košičania rozhodli o výmene primátora. Ladislav Lörinc tak patrí medzi najvýraznejších víťazov tohtoročných komunálnych volieb na východe Slovenska.

Volebný víkend zároveň potvrdil, že ani široká podpora politických strán nemusí automaticky znamenať úspech. V Košickom kraji dokázal nezávislý Trnka odolať silným straníckym koalíciám, zatiaľ čo v Prešovskom kraji Majerský svoju širokú politickú podporu pretavil do presvedčivého víťazstva.

Všetci štyria víťazi teraz stoja pred rovnakou úlohou. Premeniť volebnú dôveru na konkrétne výsledky, ktoré obyvatelia pocítia v každodennom živote. Či už pôjde o opravy ciest, dopravu, investície, školstvo alebo hospodárenie samospráv, nasledujúce štyri roky ukážu, či sa rozhodnutie voličov pretaví do očakávaných zmien.