Predaj obecnej škôlky za cenu len o 1,94 eura vyššiu než znalecký odhad, otázniky pri miliónovej zákazke, výhrady audítora aj státisícové investície. V Plešivci v okrese Rožňava sa hromadia nezrovnalosti, ktoré vyvolávajú otázky o hospodárení samosprávy. Pozreli sme sa na dokumenty, zmluvy a podklady, ktoré poukazujú na viaceré problematické rozhodnutia.
Na prvý pohľad ide o obyčajnú obec na Gemeri. Plešivec však v posledných rokoch realizoval viacero významných investícií, predával obecný majetok a uzatváral zmluvy za státisíce až milióny eur. Práve pri niektorých z týchto rozhodnutí sa objavujú otázniky, ktoré si zaslúžia pozornosť verejnosti.
Redakcia mala k dispozícii rozsiahly súbor podkladov vrátane dôkazových tabuliek, chronológií, rozborov obecných dokumentov a podnetu adresovaného Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Materiály upozorňujú na nezrovnalosti pri predaji nehnuteľností, príprave verejných zákaziek, účtovníctve aj realizácii stavebných projektov.
Hoci jednotlivé zistenia automaticky neznamenajú porušenie zákona, v súhrne otvárajú zásadnú otázku: Ako transparentne a hospodárne sa v Plešivci nakladá s verejným majetkom a peniazmi obyvateľov?
Škôlka za takmer presnú cenu
Jedným z najzaujímavejších prípadov je predaj bývalej dvojtriednej materskej školy v roku 2023. Obec predávala budovu spolu s pozemkami s celkovou výmerou 4 970 štvorcových metrov.
Znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 67 048,06 eura. Táto suma sa stala minimálnou cenou v obchodnej verejnej súťaži.
Výsledok? Prihlásil sa jediný uchádzač, respektíve spoločná ponuka dvoch kupujúcich. Nehnuteľnosti získali spoločnosť RSP Group s.r.o. a Ján Hronec za 67 050 eur.
Rozdiel medzi znaleckou hodnotou a výslednou predajnou cenou predstavoval iba 1,94 eura!
Samotná skutočnosť, že obec predala majetok za znaleckú cenu, ešte neznamená porušenie zákona. Otázkou však zostáva, či boli podmienky súťaže nastavené tak, aby umožnili čo najširšiu účasť záujemcov a dosiahnutie čo najvýhodnejšej ceny.
Pri predaji sa navyše objavili aj ďalšie nezrovnalosti. Podľa predložených dokumentov najväčšia parcela s číslom 736/1 a výmerou 4 351 štvorcových metrov figurovala v jednej časti súťažných podmienok, no v ďalšej časti, ktorá opisovala predmet budúcej kúpnej zmluvy, chýbala. V samotnej kúpnej zmluve už bola zahrnutá.
Ďalší problém sa týkal evidencie budovy. Konsolidovaná výročná správa obce podľa predloženého rozboru uvádza, že bývalá škôlka bola zapísaná na liste vlastníctva obce, no nefigurovala v jej majetkovej evidencii. Do majetku ju zaradili až v roku 2023 v hodnote 67 050 eur a po predaji ju opäť vyradili.
Z kupujúceho dodávateľ obce
Príbeh predaja škôlky má aj zaujímavé pokračovanie.
Jedným z kupujúcich bol Ján Hronec, ktorý nadobudol polovicu predávaného majetku. O dva roky neskôr, v roku 2025, obec Plešivec uzavrela zmluvu so spoločnosťou Aquastav Ján Hronec s.r.o., zastúpenou rovnakým menom. Predmetom zákazky bol projekt „Námestie Plešivec – Trhovisko“ v hodnote približne 226 207 eur.
Časová následnosť týchto obchodných vzťahov sama osebe nepreukazuje konflikt záujmov ani nezákonný postup. Vyvoláva však otázky, za akých okolností bola zákazka pridelená, koľko spoločností sa o ňu uchádzalo a či obec pri všetkých obchodných vzťahoch postupovala transparentne.
Miliónová zákazka pod drobnohľadom
Ešte väčšie finančné prostriedky sa spájajú s projektom výstavby nízkoštandardných bytov v lokalite Osada Plešivec. Predpokladaná hodnota opakovane vyhlásenej zákazky dosiahla 1 664 285 eur. Podľa výsledkov obstarávania uspela spoločnosť CASON CONSULTING a.s. s ponukou 1 589 188 eur. Zmluva mala byť uzavretá 13. marca 2026.
Práve postup pri tomto obstarávaní sa stal predmetom podnetu adresovaného Úradu pre verejné obstarávanie.
Podnet, datovaný 30. septembra 2026, poukazuje na viacero konkrétnych rozporov v súťažných a projektových podkladoch.
Jedným z nich je otázka fotovoltiky. Pri prvej zákazke obec v decembri 2025 oficiálne oznámila, že fotovoltický systém nie je predmetom obstarávania. Podľa autorov podnetu však projektová dokumentácia naďalej obsahovala technické riešenie ohrevu vody s využitím fotovoltiky.
Autori navyše uvádzajú, že porovnaním projektových balíkov z oboch obstarávaní zistili obsahovú zhodu všetkých 88 súborov.
Osobitnú pozornosť vyvoláva odpoveď obce na otázku jedného zo záujemcov, ktorý sa v januári 2026 pýtal na úplnosť a vzájomný súlad dokumentácie. Obec podľa podnetu odpovedala, že nemá vedomosť o žiadnych nezrovnalostiach v poskytnutých súťažných podkladoch.
Zároveň mala byť až počas vysvetľovania súťaže dodatočne doplnená časť F, týkajúca sa technického riešenia zhotoviteľa. Autori podnetu upozorňujú aj na to, že táto časť sa nenachádzala v nimi analyzovanom zverejnenom vyhotovení konečnej zmluvy, hoci na ňu zmluva odkazovala.
Kľúčové preto bude zistiť, či všetci uchádzači pripravovali ponuky na základe rovnakých a jednoznačných technických podkladov.
Podanie podnetu však ešte neznamená, že ÚVO konštatoval porušenie zákona. Z predložených materiálov zatiaľ nevyplýva výsledok prípadnej kontroly.
Audítor upozornil na problémy
Otázky sa netýkajú iba verejných zákaziek. Predložená dôkazová tabuľka k externému auditu za rok 2025 poukazuje aj na viaceré účtovné nezrovnalosti.
Podľa nej audítor vyjadril za rok 2025 podmienený názor, zatiaľ čo za predchádzajúce dva roky boli audítorské názory bez výhrady.
Medzi uvádzanými zisteniami je napríklad rozdiel medzi evidenciou a účtovníctvom poplatkov za komunálny odpad vo výške 37 743,59 eura.
Ďalšou položkou sú nesprávne vykázané odpisy Domu smútku v hodnote 19 611,28 eura, neoveriteľný zostatok starých pohľadávok vo výške 10 126,90 eura či nesprávne účtovné obdobie pri školských faktúrach za 6 002,49 eura.
Osobitne sa spomína aj dotácia na stravné vo výške 90 408,40 eura, pri ktorej malo dôjsť k nesprávnej klasifikácii výnosov.
Tieto zistenia nemožno automaticky interpretovať ako stratu alebo spreneveru peňazí. Niektoré predstavujú nesprávne účtovné vykázanie, iné rozdiely v evidencii.
Napriek tomu ide o závažné otázky týkajúce sa správnosti finančného výkazníctva a fungovania vnútorných kontrolných mechanizmov obce.
Kultúrny dom za státisíce
Ďalšou výraznou položkou sú investície do kultúrneho domu. Podľa predloženého súpisu dosahuje súčet verejne identifikovaných zmluvných cien a súvisiacich výdavkov približne 839 724 eur. Najväčšiu časť tvorí hlavná rekonštrukcia realizovaná spoločnosťou SzTEL, ktorej hodnota podľa tabuľky po dodatkoch dosiahla 624 909,61 eura.
V dokumentoch sa nachádzajú aj ďalšie položky, napríklad elektroinštalačné práce za viac ako 34-tisíc eur, kazetový strop za takmer 14-tisíc eur či zastrešenie pódia za vyše 99-tisíc eur.
Zaujímavá je okolnosť, že pôvodná projektová dokumentácia z roku 2015 podľa spracovaných podkladov neriešila vnútornú elektroinštaláciu. Počas realizácie preto bolo potrebné zabezpečovať ďalšiu dokumentáciu a práce. Otázkou zostáva, či boli všetky dodatočné náklady nevyhnutné a či im bolo možné predísť kvalitnejšou prípravou projektu.
Suma takmer 840-tisíc eur pritom predstavuje súčet identifikovaných zmluvných a súvisiacich výdavkov vrátane samostatných projektov. Nemožno ju bez ďalšieho overenia označiť za konečnú cenu jednej rekonštrukcie.
Dva projekty Župného domu
Pozornosť si zaslúži aj projekt Župného domu. Podľa predloženého porovnania si obec v roku 2020 objednala projektovú dokumentáciu za 41 724,02 eura. O štyri roky neskôr nasledovala ďalšia dokumentácia za 65 950 eur. Spolu tak ide o 107 674,02 eura.
Porovnanie poukazuje na čiastočné prekryvy v oblasti architektúry, statiky, fasád, sanácie vlhkosti či elektroinštalácie. Dokumentácia z roku 2024 však mala aj podstatne širší rozsah a zahŕňala ďalšie technické riešenia. Nie je preto možné automaticky tvrdiť, že obec zaplatila dvakrát za rovnakú prácu.
Otázkou však zostáva, do akej miery bola využiteľná pôvodná dokumentácia a či bolo pri príprave nového projektu možné ušetriť verejné peniaze.
Chodníky a nespokojní obyvatelia
Kritické podklady sa venujú aj rekonštrukciám chodníkov a miestnych komunikácií.
Spracovaná chronológia poukazuje na viacero projektov realizovaných na vybraných uliciach a na následné práce navyše.
Obyvatelia Gemerskej ulice mali podľa sprievodného materiálu spísať petíciu proti plánovanej oprave chodníka. Upozorňujú tiež na údajne nesprávny sklon niektorých úsekov.
Ak by sa potvrdilo, že chodníky boli vybudované v rozpore s projektom alebo technickými požiadavkami, išlo by o problém kvality realizácie.
Zatiaľ však ide o tvrdenia, ktoré si vyžadujú preverenie priamo na mieste a porovnanie s projektovou dokumentáciou.
Otázky vyvoláva aj projekt oddychovej zóny pre cyklistov a turistov.
Podľa tvrdení obyvateľov sa pri jej realizácii využili existujúce oplotenia susedných súkromných nehnuteľností.
Nie je pritom z predložených materiálov jasné, či vlastníci s takýmto riešením súhlasili a či bolo súčasťou schválenej projektovej dokumentácie.
Pre objektívne posúdenie bude potrebné porovnať pôvodný projekt, výkaz výmer, skutočne vykonané práce a aktuálny stav na mieste.
Tridsaťročný spor o hranice
Nie všetky problémy Plešivca vznikli v posledných rokoch. Samostatnou kapitolou je dlhoročný spor so susednou Gemerskou Hôrkou o priebeh hranice medzi obcami. Plešivec sa už v roku 1996 usiloval o úpravu hranice podľa historického stavu spred roku 1948.
Nasledovalo dlhé správne konanie, ktoré sa pre obec skončilo neúspešne. Podľa rozboru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zohralo významnú úlohu aj to, že obec napriek opakovaným výzvam a predĺženým lehotám nepredložila požadované dokumenty včas a v potrebnej podobe.
V roku 2018 sa mal poslanec Máté opätovne pokúsiť o otvorenie otázky. Za jeho návrh hlasovali traja poslanci, štyria sa zdržali a návrh neprešiel. Tento prípad otvára otázku, či obec v minulosti dostatočne chránila svoje územné záujmy.
0 komentárov
Podeľte sa o svoj názor. Reagujte vecne a s rešpektom k ostatným diskutujúcim.