Trnka vyškolil Šimka: Vytiahol jeho hlasovanie o veterných parkoch

Poslanec NR SR Igor Šimko tvrdí, že vedenie Košického samosprávneho kraja v otázke veterných parkov neurobilo dosť. Predseda kraja Rastislav Trnka a jeho podpredseda Karol Pataky však obrátili pozornosť na samotného poslanca Hlasu. Pripomenuli jeho verejné vyjadrenia, parlamentnú prácu aj hlasovanie za energetickú legislatívu.

Spor o plánované veterné parky na Zemplíne prerástol do otvoreného politického súboja. Kým poslanec Národnej rady SR Igor Šimko kritizuje vedenie Košického samosprávneho kraja na čele s Rastislavom Trnkom, z prostredia župy prišla tvrdá odpoveď.

Podpredseda KSK Karol Pataky priamo na zasadnutí krajského zastupiteľstva vytiahol chronológiu Šimkových vyjadrení a krokov v parlamente. Podľa neho fakty ukazujú, že poslanec Hlasu nebol pri vytváraní podmienok pre rozvoj veternej energetiky iba pasívnym pozorovateľom.

Začiatok štátneho projektu

Pataky pripomenul, že štát začal pripravovať pilotné oblasti pre veternú energetiku ešte v roku 2023. Ministerstvo hospodárstva spolu so štátnou spoločnosťou uzatvorilo memorandum, ktorého cieľom bola aj identifikácia vhodných oblastí.

Rezort dnes vedie ministerka Denisa Saková, nominantka Hlasu. Za rovnakú stranu pôsobí v parlamente aj Igor Šimko. „Igor Šimko 16. apríla 2024 v Národnej rade SR verejne uviedol, že výrazne podporuje obnoviteľné zdroje energie, pričom výslovne spomenul aj veterné elektrárne. Hovoril tiež o plánovanom rozvoji veternej energetiky približne na úroveň 750 megawattov do roku 2030 s tým, že je potrebné urýchliť procesy EIA,“ vyhlásil Pataky na zastupiteľstve KSK.

Aktívna úloha Šimka

Podľa podpredsedu kraja prišiel ďalší dôležitý moment v roku 2025, keď vláda predložila novelu energetickej legislatívy. Tá vytvorila právny rámec pre takzvané akceleračné zóny určené na rozvoj obnoviteľných zdrojov.

Igor Šimko bol pri tejto parlamentnej tlači spravodajcom. Legislatívu odporučil prerokovať v druhom čítaní, vystupoval ako spoločný spravodajca, predložil pozmeňujúci návrh a napokon za zákon hlasoval. „Igor Šimko teda nebol iba jedným z poslancov, ktorí stlačili hlasovacie tlačidlo. Ako spravodajca sa aktívne podieľal na prerokovaní tohto zákona,“ upozornil Pataky.

Práve tento argument má podľa vedenia KSK zásadne oslabovať Šimkovu súčasnú kritiku Rastislava Trnku. Ak totiž poslanec Hlasu tvrdí, že župa proti veterným parkom nekonala dostatočne, vedenie kraja mu odkazuje, že on sám pomáhal sprevádzať parlamentom legislatívu, ktorá vytvorila rámec pre akceleračné zóny.

Sporných 24 dní

Pataky upozornil aj na časovú následnosť jednotlivých udalostí. Tvrdí, že iba 24 dní po Šimkovom hlasovaní sa verejnosť dozvedela o konkrétnom zámere pilotnej zóny Východ v okrese Michalovce.

Zároveň však pripustil, že nie je dokázané, či Šimko v čase hlasovania poznal presné umiestnenie pripravovanej zóny. „Neexistuje dôkaz o tom, či Igor Šimko 9. septembra, keď stlačil hlasovacie tlačidlo, poznal konkrétne umiestnenie zóny na Zemplíne. O 24 dní neskôr však už bola táto informácia zverejnená. Potom sa všetko zmenilo,“ povedal Pataky.

Podľa neho sa nedá prehliadnuť ani zmena Šimkovho verejného postoja. Kým v roku 2024 podporoval rozvoj obnoviteľných zdrojov a hovoril aj o veternej energetike, neskôr už vyzýval Košický samosprávny kraj, aby odmietnutie veterných parkov premietol do svojho územného plánu. „Vítam, že dnes je Igor Šimko proti veterným elektrárňam na Zemplíne. Fakty a dátumy sa však nedajú vymazať,“ vyhlásil Pataky.

Trnka pokračuje žalobou

Predseda KSK Rastislav Trnka medzitým informoval o rokovaní na Úrade vlády SR, ktoré sa uskutočnilo na pozvanie premiéra Roberta Fica. Hlavnou témou boli práve veterné parky na Zemplíne.

Hoci vláda verejne deklarovala, že samotnú výstavbu nechce presadzovať, projekt sa podľa Trnku posunul do ďalšej fázy. „Zlou správou je, že projekt veterných parkov sa v celom procese posunie ďalej. Druhou zlou správou je, že týmto spôsobom sa obídu územné plány dotknutých obcí aj Košického samosprávneho kraja,“ upozornil Trnka.

Predseda kraja pripustil, že mestá a obce by si mali zachovať určité právomoci pri povoľovaní stavieb. Zároveň však varoval, že dnes nikto nevie, ako sa situácia vyvinie v budúcnosti ani aký postoj zaujmú nasledujúce vlády.

KSK preto podľa neho nekončí iba pri politických vyhláseniach.

„Pokračujeme v príprave žaloby, ktorou chceme napadnúť záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR. Podnikneme aj ďalšie právne kroky, ktoré už čoskoro predstavíme,“ oznámil Trnka.

Vláda sľubuje stopku

Úrad vlády SR po augustovom rokovaní tvrdil, že rozhodujúcu právomoc pri prípadnej výstavbe budú mať dotknuté samosprávy. Bez ich súhlasu podľa vlády nebude možné veterné parky presadiť, a to ani v prípade budúcich zámerov súkromných investorov.

Premiér Robert Fico vysvetľoval ďalší postup záväzkami z plánu obnovy, ktoré podľa neho prijali predchádzajúce vlády. Ak by ich Slovensko formálne nesplnilo, krajine mala hroziť sankcia vo výške takmer pol miliardy eur. „Príprava podmienok pre rozvoj veternej energetiky nie je prioritou našej vlády. Ide o záväzky prijaté predchádzajúcimi vládami, ktoré rešpektujeme. Našou jednoznačnou energetickou prioritou je rozvoj jadrovej energetiky a príprava výstavby nového jadrového zdroja,“ zdôraznil Fico.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba poslal do regiónu ešte jednoznačnejší odkaz. „Odkaz na Zemplín je úplne jasný, že žiaden park sa tam stavať nebude,“ vyhlásil Taraba.

Kto teda pochybil?

Politický súboj medzi Trnkom a Šimkom tak dostal nový rozmer. Poslanec Hlasu môže argumentovať, že dnes vystupuje proti veterným parkom a požaduje ochranu záujmov Zemplína. Vedenie KSK však ukazuje na jeho predchádzajúce vyjadrenia, spravodajskú úlohu aj hlasovanie v parlamente.

Patakyho vystúpenie tak prenieslo tlak zo župy priamo na Šimka. Namiesto otázky, čo neurobil Rastislav Trnka, sa vedenie kraja pýta, aký podiel mal samotný Šimko na prijímaní legislatívnych podmienok, proti ktorých dôsledkom dnes verejne vystupuje. „V roku 2024 verejne podporoval obnoviteľné zdroje a hovoril o veternej energetike. V roku 2025 bol spravodajcom legislatívy, ktorá vytvorila rámec pre akceleračné zóny. Aktívne ju sprevádzal parlamentom a napokon za ňu aj hlasoval,“ uzavrel Pataky.