Dôvera v slovenské inštitúcie sa podľa nového reprezentatívneho prieskumu výrazne líši podľa toho, o aký typ organizácie ide. Na jednej strane stoja hasiči, vedecká obec či armáda, ktorým verí veľká časť verejnosti. Na druhej strane sa nachádzajú vrcholné politické inštitúcie, pri ktorých je obraz podstatne menej priaznivý. Výsledky ukazujú, že pri niektorých úradoch a organizáciách sa dôvera drží výrazne nad hranicou polovice respondentov.
Pri prezidentovi sa už pomer obracia a nedôvera získava prevahu. Ešte výraznejší rozdiel je viditeľný pri vláde a Národnej rade SR. Prieskum zároveň odhaľuje, že pri niektorých inštitúciách výsledky silno súvisia s volebnými preferenciami respondentov. Hasiči sú však výnimkou, pretože vysokú podporu majú prakticky naprieč politickým spektrom. Kto sa teda dostal na vrchol rebríčka a pri ktorých inštitúciách Slováci vyjadrili najväčšiu nedôveru?
Dôvera je najvyššia pri hasičoch, vedcoch a armáde
Jednoznačným lídrom rebríčka je Hasičský a záchranný zbor. Celkovo mu dôveruje až 96,9 percenta respondentov, pričom 72,5 percenta opýtaných uviedlo úplnú dôveru. Nedôveru voči hasičom vyjadrilo iba 1,9 percenta účastníkov prieskumu. Rozdiel oproti ďalším priečkam je preto výrazný.
Na druhom mieste skončila Slovenská akadémia vied, ktorej dôveruje 77,8 percenta respondentov. Tretiu priečku obsadila armáda so 72 percentami.
Vysoké hodnotenie si udržali aj samosprávy. Miestnym a mestským úradom dôveruje 67,9 percenta opýtaných.
Do prvej päťky sa zaradila polícia so 64,1 percenta. Nasleduje Ústavný súd SR s dôverou 59,9 percenta a odbory s hodnotou 54,4 percenta. Nad 50-percentnou hranicou sa nachádza tiež Európska únia s 53,9 percenta a cirkev s 51,4 percenta. Presne polovica respondentov uviedla, že dôveruje súdom.
Dôvera v prezidenta a STVR už nedosahuje polovicu
Výraznejšia zmena nastáva pri hodnotení prezidenta SR. Hlava štátu má dôveru 41 percent respondentov, kým nedôveru vyjadrilo 54,7 percenta opýtaných. Z celkového počtu respondentov uviedlo 29,9 percenta najnegatívnejšiu odpoveď „vôbec nedôverujem“.
Nižšie v rebríčku skončili verejnoprávne médiá STVR. Dôveruje im 37,9 percenta respondentov, zatiaľ čo nedôveru uviedlo 55,8 percenta. Úplnú dôveru STVR deklarovalo 6,3 percenta opýtaných. Naopak možnosť „vôbec nedôverujem“ zvolilo 24,1 percenta. Výsledky teda pri prezidentovi aj STVR ukazujú rovnaký základný trend: celková miera nedôvery je vyššia ako celková dôvera.
Dôvera vo vládu klesá hlboko pod štvrtinu respondentov
Ešte výraznejší nepomer zaznamenala vláda SR. Dôveru jej vyjadrilo iba 22 percent respondentov, zatiaľ čo nedôveru deklarovalo 74,9 percenta. Najnegatívnejšiu možnosť „vôbec nedôverujem“ zvolilo až 44,1 percenta opýtaných. Úplnú dôveru vláde pritom vyjadrilo len 5,2 percenta respondentov.
Úplne poslednú priečku v sledovanom rebríčku obsadila Národná rada SR.
Parlamentu dôveruje len 19,1 percenta ľudí, zatiaľ čo nedôvera dosahuje 76,1 percenta. Úplnú dôveru Národnej rade deklarovalo 2,9 percenta opýtaných a 37,6 percenta uviedlo, že jej vôbec nedôveruje. Pri prezidentovi, STVR, vláde aj parlamente preto podľa autorov prieskumu platí, že nedôvera prevyšuje celkovú dôveru.
Kým hasičom verí takmer 97 percent respondentov, parlament zostal pod hranicou 20 percent. Rozdiel medzi prvou a poslednou priečkou tak presahuje 77 percentuálnych bodov.
Dôvera v hasičov prekonáva politické rozdiely
Zaujímavé výsledky prinieslo aj porovnanie podľa volebných preferencií. Pri viacerých inštitúciách sa názory podporovateľov jednotlivých strán výrazne líšia, no pri hasičoch sa politické rozdiely do veľkej miery strácajú. Úplnú dôveru hasičom vyjadrilo 73 percent voličov PS. Medzi podporovateľmi Smeru-SD je to 79 percent a pri voličoch Republiky 78 percent.
Rovnakých 78 percent dosiahli voliči Hlasu-SD. Medzi podporovateľmi KDH deklarovalo úplnú dôveru hasičom 79 percent, pri Demokratoch 81 percent a medzi voličmi SNS dokonca 85 percent.
Hasičský a záchranný zbor tak patrí medzi inštitúcie, pri ktorých sa vysoké hodnotenie objavuje prakticky bez ohľadu na politické preferencie respondentov.
Dôvera v Európsku úniu a vládu ukazuje politickú polarizáciu
Opačný obraz prinášajú výsledky pri Európskej únii. Úplnú dôveru jej vyjadrilo 40 percent voličov PS, zatiaľ čo medzi podporovateľmi Smeru-SD je to iba osem percent. Pri voličoch Republiky úplne dôveruje Európskej únii sedem percent respondentov. Medzi voličmi SaS je to 20 percent a pri Hlas-SD 22 percent.
Ešte silnejšia polarizácia sa ukázala pri vláde. Voliči Smeru-SD predstavujú jedinú zo sledovaných voličských skupín, v ktorej dôvera vo vládu prevyšuje nedôveru.
Pri Národnej rade SR je situácia ešte nepriaznivejšia. Parlamentu podľa výsledkov viac nedôverujú ako dôverujú voliči všetkých sledovaných politických strán. Práve politické inštitúcie tak vykazujú oveľa výraznejšie rozdiely medzi voličskými skupinami ako hasiči, ktorí si vysokú podporu udržiavajú naprieč spektrom.
Dôvera sa zisťovala na reprezentatívnej vzorke
Prieskum agentúry AKO prebiehal od 8. do 14. júla 2026. Zapojilo sa doň 1 000 respondentov. Údaje boli získavané telefonicky metódou CATI. Výskumná vzorka bola reprezentatívna voči dospelej populácii Slovenska podľa veku, pohlavia, vzdelania, kraja a národnosti.
Respondenti podľa dodaných informácií nevedeli, kto bol zadávateľom prieskumu.
Každú zo sledovaných inštitúcií hodnotili samostatne a vyberať mohli z odpovedí „úplne dôverujem“, „skôr dôverujem“, „skôr nedôverujem“, „vôbec nedôverujem“, „neviem“ a „nechcem odpovedať“. Agentúra uvádza, že vzhľadom na reprezentatívnosť vzorky možno výsledky zovšeobecniť na dospelú populáciu Slovenska.
Pri detailnejších členeniach podľa veku, regiónu či politických preferencií sa výsledky zaokrúhľovali na celé čísla. Súčet jednotlivých hodnôt sa preto môže v niektorých prípadoch mierne odlišovať od 100 percent.
0 komentárov
Podeľte sa o svoj názor. Reagujte vecne a s rešpektom k ostatným diskutujúcim.